Originálny názov: What Alice Forgot
Počet strán: 487
Rok vydania: 2009
Anotácia: Alice Love is twenty-nine, crazy about her husband, and pregnant with her first child.
So imagine Alice’s surprise when she comes to on the floor of a gym and is whisked off to the hospital where she discovers the honeymoon is truly over — she’s getting divorced, she has three kids and she’s actually 39 years old. Alice must reconstruct the events of a lost decade, and find out whether it’s possible to reconstruct her life at the same time. She has to figure out why her sister hardly talks to her, and how is it that she’s become one of those super skinny moms with really expensive clothes.
Ultimately, Alice must discover whether forgetting is a blessing or a curse, and whether it’s possible to start over.
Recenzia:
Príbehy o strate pamäte ma vždy z nejakého dôvodu fascinovali. Možno je to preto, že celý príbeh je tak trochu zahalený tajomstvom, keďže hlavná postava si veľa dôležitých vecí nepamätá, a tak všetko postupne spoznávame a odhaľujeme s ňou. Táto kniha vyzerala byť presne taká, a preto som vedela, že si ju musím prečítať.
Alice sa jedného dňa zraní pri hodine stepu a keď sa po páde preberie, všetko okolo nej je akési čudné. Je predsa rok 1998, ona nechodí cvičiť, práve je tehotná so svojim prvým dieťaťom a ona a jej manžel sú spolu nesmierne šťastný. Keď sa teda dozvie. že v skutočnosti je rok 2008, má tri deti a s jej milovaným manželom práve prechádzajú rozchodom, nemôže tomu uveriť. Ako by mohla na všetko len tak zabudnúť? A ako sa vlastne do tohto bodu dostala.
Samotný nápad nie je ničím novým a dosť mi pripomína knihu Remember me? od Sophie Kinselli. Ale ako som už spomenula na začiatku, príbehy o strate pamäti ma bavia, takže mi to vôbec nevadilo. Ako to už teda v takýchto príbehoch býva, postava ktorá trpí amnéziou, v tomto prípade Alice, vôbec netuší, ako sa jej život mohol behom desiatich rokov tak veľmi zmeniť. Rozhodne sa preto vrátiť veci do normálu, ako podľa nej boli pred desiatimi rokmi. Najmä vzťah s jej manželom. Postupne však zisťuje, že nič nie je tak ako bývalo a na to, aby zmenila niektoré veci je už možno neskoro.
Tento príbeh ma bavil od začiatku do konca, aj keď občas ma správanie niektorých postáv trochu iritovalo. Ocenila som však, že sme sa na príbeh mali možnosť niekedy pozrieť aj z iných uhlov pohľadu a tým nahliadnuť aj do života iných postáv. Viem že Liane Moriarty do svojich kníh rada zakomponováva aj nejaké tajomstvá, čo je rozhodne niečo čo mám rada. Pôvodne som si myslela, že tých tajomstiev v tomto príbehu bude trochu viac a že budú šokujúcejšie, ale aj napriek tomu som si knihu veľmi užila. Čo sa týka konca knihy, tam som stále trochu nerozhodná. Epilóg síce celý príbeh pekne uzavrel, ale nie som celkom nadšená z toho SPOILER: že Alice sa nakoniec znova dala dokopy s Nickom. Fandila som jej a Dominickovi a celý príbeh podľa mňa smeroval k tomu, že Alice si mala spomenúť, prečo to medzi nimi už nefungovalo. Na druhú stranu je dobré, že veci medzi nimi dokázali opraviť a znovu dať rodinu dohromady. Len to bolo trochu náhle. SPOILER
Ak máte radi contemporary knižky s trochou záhad alebo máte tak ako ja radi príbehy o strate pamäti, túto knihu vám môžem len a len odporučiť. Čítala sa mi veľmi ľahko a rýchlo a určite nebude mojou poslednou od tejto autorky.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára